Changes

Jump to navigation Jump to search
m
Text replacement - "spiritual" to "adhyatmik"
Line 14: Line 14:  
*One should not seek wealth by clinging pursuits, or by contrary acts; nor when wealth is already there; nor from here and there, even in times of distress. (Manu. Smrt. 4.15).<ref name=":3">Ganganath Jha (1920-39), Manusmrti ([https://ia801603.us.archive.org/33/items/in.ernet.dli.2015.46010/2015.46010.Manusmrti--Vol-4.pdf Vol.4]), Delhi: Motilal Banarsidass Publishers Private Limited.</ref><blockquote>नेहेतार्थान्प्रसङ्गेन न विरुद्धेन कर्मणा । न विद्यमानेष्वर्थेषु नार्त्यां अपि यतस्ततः || ४.१५ ||<ref name=":0">Manusmrti, [https://sa.wikisource.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A4%A8%E0%A5%81%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%83%E0%A4%A4%E0%A4%BF%E0%A4%83/%E0%A4%9A%E0%A4%A4%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A5%E0%A5%8B%E0%A4%A7%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%83 Adhyaya 4].</ref></blockquote><blockquote>nehetārthānprasaṅgena na viruddhena karmaṇā । na vidyamāneṣvartheṣu nārtyāṁ api yatastataḥ || 4.15 ||</blockquote>
 
*One should not seek wealth by clinging pursuits, or by contrary acts; nor when wealth is already there; nor from here and there, even in times of distress. (Manu. Smrt. 4.15).<ref name=":3">Ganganath Jha (1920-39), Manusmrti ([https://ia801603.us.archive.org/33/items/in.ernet.dli.2015.46010/2015.46010.Manusmrti--Vol-4.pdf Vol.4]), Delhi: Motilal Banarsidass Publishers Private Limited.</ref><blockquote>नेहेतार्थान्प्रसङ्गेन न विरुद्धेन कर्मणा । न विद्यमानेष्वर्थेषु नार्त्यां अपि यतस्ततः || ४.१५ ||<ref name=":0">Manusmrti, [https://sa.wikisource.org/wiki/%E0%A4%AE%E0%A4%A8%E0%A5%81%E0%A4%B8%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A5%83%E0%A4%A4%E0%A4%BF%E0%A4%83/%E0%A4%9A%E0%A4%A4%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A5%E0%A5%8B%E0%A4%A7%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%83 Adhyaya 4].</ref></blockquote><blockquote>nehetārthānprasaṅgena na viruddhena karmaṇā । na vidyamāneṣvartheṣu nārtyāṁ api yatastataḥ || 4.15 ||</blockquote>
 
*One should not, through desires, become addicted to any sensual objects; excessive addiction to these, one shall avoid by mental reflection. (Manu .Smrt. 4.16).<ref name=":3" /><blockquote>इन्द्रियार्थेषु सर्वेषु न प्रसज्येत कामतः । अतिप्रसक्तिं चैतेषां मनसा संनिवर्तयेत् || ४.१६ ||<ref name=":0" /></blockquote><blockquote>indriyārtheṣu sarveṣu na prasajyeta kāmataḥ । atiprasaktiṁ caiteṣāṁ manasā saṁnivartayet || 4.16 ||</blockquote>
 
*One should not, through desires, become addicted to any sensual objects; excessive addiction to these, one shall avoid by mental reflection. (Manu .Smrt. 4.16).<ref name=":3" /><blockquote>इन्द्रियार्थेषु सर्वेषु न प्रसज्येत कामतः । अतिप्रसक्तिं चैतेषां मनसा संनिवर्तयेत् || ४.१६ ||<ref name=":0" /></blockquote><blockquote>indriyārtheṣu sarveṣu na prasajyeta kāmataḥ । atiprasaktiṁ caiteṣāṁ manasā saṁnivartayet || 4.16 ||</blockquote>
*Though entitled to accept presents, one should avoid addiction to it; because, by receiving gifts, one's spiritual light is quickly extinguished. (Manu Smrt. 4.186).<ref name=":3" /> An ignorant brahmana who wishes to accept donations, sinks to the hell along with the donor like how those seated in a boat made of stone submerge in water. (Manu. Smrt. 4.190).<ref name=":1">Pt. Girija Prasad Dvivedi (1917), [https://archive.org/details/ManusmrtiHindiTranslationGirijaPrasadDvivediNavalKishore The Manusmriti], Lucknow: Naval Kishore Press.</ref><blockquote>प्रतिग्रहसमर्थोऽपि प्रसङ्गं तत्र वर्जयेत् । प्रतिग्रहेण ह्यस्याशु ब्राह्मं तेजः प्रशाम्यति || ४.१८६ ||</blockquote><blockquote>अतपास्त्वनधीयानः प्रतिग्रहरुचिर्द्विजः । अम्भस्यश्मप्लवेनेव सह तेनैव मज्जति || ४.१९० ||<ref name=":0" /></blockquote><blockquote>pratigrahasamartho'pi prasaṅgaṁ tatra varjayet । pratigraheṇa hyasyāśu brāhmaṁ tejaḥ praśāmyati || 4.186 ||</blockquote><blockquote>atapāstvanadhīyānaḥ pratigraharucirdvijaḥ । ambhasyaśmaplaveneva saha tenaiva majjati || 4.190 ||</blockquote>
+
*Though entitled to accept presents, one should avoid addiction to it; because, by receiving gifts, one's adhyatmik light is quickly extinguished. (Manu Smrt. 4.186).<ref name=":3" /> An ignorant brahmana who wishes to accept donations, sinks to the hell along with the donor like how those seated in a boat made of stone submerge in water. (Manu. Smrt. 4.190).<ref name=":1">Pt. Girija Prasad Dvivedi (1917), [https://archive.org/details/ManusmrtiHindiTranslationGirijaPrasadDvivediNavalKishore The Manusmriti], Lucknow: Naval Kishore Press.</ref><blockquote>प्रतिग्रहसमर्थोऽपि प्रसङ्गं तत्र वर्जयेत् । प्रतिग्रहेण ह्यस्याशु ब्राह्मं तेजः प्रशाम्यति || ४.१८६ ||</blockquote><blockquote>अतपास्त्वनधीयानः प्रतिग्रहरुचिर्द्विजः । अम्भस्यश्मप्लवेनेव सह तेनैव मज्जति || ४.१९० ||<ref name=":0" /></blockquote><blockquote>pratigrahasamartho'pi prasaṅgaṁ tatra varjayet । pratigraheṇa hyasyāśu brāhmaṁ tejaḥ praśāmyati || 4.186 ||</blockquote><blockquote>atapāstvanadhīyānaḥ pratigraharucirdvijaḥ । ambhasyaśmaplaveneva saha tenaiva majjati || 4.190 ||</blockquote>
 
==अहिंसा ॥ Non-violence==
 
==अहिंसा ॥ Non-violence==
 
*One should not injure one's Preceptor, Teacher, Father, mother, another elder, Brahmanas, Cows, or any persons performing austerities. (Manu. Smrt. 4.162).<ref name=":3" /><blockquote>आचार्यं च प्रवक्तारं पितरं मातरं गुरुम् । न हिंस्याद्ब्राह्मणान्गाश्च सर्वांश्चैव तपस्विनः || ४.१६२ ||<ref name=":0" /></blockquote><blockquote>ācāryaṁ ca pravaktāraṁ pitaraṁ mātaraṁ gurum । na hiṁsyādbrāhmaṇāngāśca sarvāṁścaiva tapasvinaḥ || 4.162 ||</blockquote>
 
*One should not injure one's Preceptor, Teacher, Father, mother, another elder, Brahmanas, Cows, or any persons performing austerities. (Manu. Smrt. 4.162).<ref name=":3" /><blockquote>आचार्यं च प्रवक्तारं पितरं मातरं गुरुम् । न हिंस्याद्ब्राह्मणान्गाश्च सर्वांश्चैव तपस्विनः || ४.१६२ ||<ref name=":0" /></blockquote><blockquote>ācāryaṁ ca pravaktāraṁ pitaraṁ mātaraṁ gurum । na hiṁsyādbrāhmaṇāngāśca sarvāṁścaiva tapasvinaḥ || 4.162 ||</blockquote>

Navigation menu