Changes

Jump to navigation Jump to search
Manusmrti reference added
Line 44: Line 44:     
==== Vayu Purana ====
 
==== Vayu Purana ====
<blockquote>वृद्धा ह्यलोलुपाश्चैव आत्मवन्तो ह्यदम्भकाः। सम्यग्विनीता ऋजवस्तानाचार्यान् प्रचक्षते ।। ५९.२९ ।। (Vayu. Pura. 59.29)</blockquote>They call these persons Acharyas - old men devoid of greediness, who are self-possessed and devoid of arrogance, straight-forward and who are educated and self disciplined.<ref>Tagare, G. V. (1987 First Edition) The Vayu Purana, Part 1. Delhi : Motilal Banarsidass Pvt. Ltd. ([https://archive.org/details/VayuPuranaG.V.TagarePart1/page/n482 Page 421])</ref><blockquote>आचिनोति च शास्त्रार्थम् आचारे स्थापयत्यपि । स्वयमाचरते यस्मात् आचार्यस्तेन चोच्यते ॥  (Vayu. Pura. 59.30)<ref>Vayu Purana ([https://sa.wikisource.org/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A5%81%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A4%AE%E0%A5%8D/%E0%A4%AA%E0%A5%82%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A7%E0%A4%AE%E0%A5%8D/%E0%A4%85%E0%A4%A7%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%83_%E0%A5%AB%E0%A5%AF Purvardha Adhyaya 59])</ref></blockquote>
+
<blockquote>वृद्धा ह्यलोलुपाश्चैव आत्मवन्तो ह्यदम्भकाः। सम्यग्विनीता ऋजवस्तानाचार्यान् प्रचक्षते ।। ५९.२९ ।। (Vayu. Pura. 59.29)</blockquote><blockquote>आचिनोति च शास्त्रार्थम् आचारे स्थापयत्यपि । स्वयमाचरते यस्मात् आचार्यस्तेन चोच्यते ॥  (Vayu. Pura. 59.30)<ref>Vayu Purana ([https://sa.wikisource.org/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A5%81%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A4%AE%E0%A5%8D/%E0%A4%AA%E0%A5%82%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%A7%E0%A4%AE%E0%A5%8D/%E0%A4%85%E0%A4%A7%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%83_%E0%A5%AB%E0%A5%AF Purvardha Adhyaya 59])</ref></blockquote>
    
==== Brahmanda Purana ====
 
==== Brahmanda Purana ====
<blockquote>वृद्धाश्चालोलुपाश्चैव त्वात्मवन्तो ह्यदांभिकाः ।। सम्यग्विनीता ऋजवस्तानाचार्यान्प्रजक्षते ।। ३२.३१ ।। (Brah. Pura. 1.2.32.31)<ref>Brahmanda Purana (Purvabhaga, Anushangapada, [https://sa.wikisource.org/wiki/%E0%A4%AC%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B9%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A5%8D%E0%A4%A1%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A4%AE%E0%A5%8D/%E0%A4%AA%E0%A5%82%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%AD%E0%A4%BE%E0%A4%97%E0%A4%83/%E0%A4%85%E0%A4%A7%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%83_%E0%A5%A9%E0%A5%A8 Adhyaya 32])</ref></blockquote>They call these persons Acharyas - old men devoid of greediness, who are self-possessed and devoid of arrogance, straight-forward and who are educated and self disciplined.<ref name=":4">Tagare, G. V. (1958 First Edition) The Brahmanda Purana, Part 1. Delhi : Motilal Banarsidass Pvt. Ltd. ([https://archive.org/details/BrahmandaPuranaG.V.TagarePart1/page/n317 Page 316 and 317])</ref><blockquote>स्वयमाचरते यस्मादाचारं स्थापयत्यपि ।। आचिनोति च शास्त्राणि आचार्यस्तेन चोच्यते ।। ३२.३२ ।। (Brah. Pura. 1.2.32.32)</blockquote>An acharya is one who fully understands the conclusions of the various scriptures and practices it (Dharma). He who establishes the code of conduct and puts together (to master and practice) the various texts - such a person is called Acharya.<ref name=":4" />
+
<blockquote>वृद्धाश्चालोलुपाश्चैव त्वात्मवन्तो ह्यदांभिकाः ।। सम्यग्विनीता ऋजवस्तानाचार्यान्प्रजक्षते ।। ३२.३१ ।। (Brah. Pura. 1.2.32.31)<ref>Brahmanda Purana (Purvabhaga, Anushangapada, [https://sa.wikisource.org/wiki/%E0%A4%AC%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%B9%E0%A5%8D%E0%A4%AE%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A5%8D%E0%A4%A1%E0%A4%AA%E0%A5%81%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%A3%E0%A4%AE%E0%A5%8D/%E0%A4%AA%E0%A5%82%E0%A4%B0%E0%A5%8D%E0%A4%B5%E0%A4%AD%E0%A4%BE%E0%A4%97%E0%A4%83/%E0%A4%85%E0%A4%A7%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%AF%E0%A4%83_%E0%A5%A9%E0%A5%A8 Adhyaya 32])</ref></blockquote><blockquote>स्वयमाचरते यस्मादाचारं स्थापयत्यपि ।। आचिनोति च शास्त्राणि आचार्यस्तेन चोच्यते ।। ३२.३२ ।। (Brah. Pura. 1.2.32.32)</blockquote>The summary of the Vayu Purana and Brahmanda Purana slokas are as follows
 +
 
 +
They call these persons Acharyas - old men devoid of greediness, who are self-possessed and devoid of arrogance, straight-forward and who are educated and self disciplined.<ref name=":5">Tagare, G. V. (1987 First Edition) The Vayu Purana, Part 1. Delhi : Motilal Banarsidass Pvt. Ltd. ([https://archive.org/details/VayuPuranaG.V.TagarePart1/page/n482 Page 421])</ref><ref name=":4">Tagare, G. V. (1958 First Edition) The Brahmanda Purana, Part 1. Delhi : Motilal Banarsidass Pvt. Ltd. ([https://archive.org/details/BrahmandaPuranaG.V.TagarePart1/page/n317 Page 316 and 317])</ref>
 +
 
 +
An acharya is one who fully understands the conclusions of the various scriptures and practices it (Dharma). He who establishes the code of conduct and puts together (to master and practice) the various texts - such a person is called Acharya.<ref name=":5" /><ref name=":4" />
 +
 
 +
==== Manusmrti ====
 +
<blockquote>उपनीय तु यः शिष्यं वेदमध्यापयेद्द्विजः । साङ्गं सरहस्यं च तमाचार्यं प्रचक्षते ॥ (Manu. Smrti 2.140) (similar - Shan. Smrt. 3.1 and 2)</blockquote>Manu describes Acharya as one who performs Upanayana samskara of his student and teaches him the Vedas along with the Upangas.<ref>Pt. Girija Prasad Dvivedi. (1917) ''The Manusmriti or Manavadharmashastra. Translated into Hindi with notes, index and critical introductions.'' Lucknow : Newul Kishore Press. ([https://archive.org/details/ManuSmritHindi-GpDwivedi/page/n186 Adhyaya 2 Page 48])</ref>
   −
Manusmrti<blockquote>उपनीय तु यः शिष्यं वेदमध्यापयेद्द्विजः । साङ्गं सरहस्यं च तमाचार्यं प्रचक्षते ॥ (Manu. Smrti 2.140) (similar - Shan. Smrt. 3.1 and 2)</blockquote>
   
=== उपाध्यायः ॥ Upadhyaya ===
 
=== उपाध्यायः ॥ Upadhyaya ===
<blockquote>एकदेशं तु वेदस्य वेदाङ्गान्यपि वा पुनः । योऽध्यापयति वृत्त्यर्थमुपाध्यायः स उच्यते ॥ २.१४१ (Manu. Smrti 2.141)</blockquote>'''गुरुः ॥ Guru''' - The one who imparts that knowledge for the attainment of Moksha is a Guru. (Manu Smrti 12.83)  
+
Manu defines Upadhyaya as follows<blockquote>एकदेशं तु वेदस्य वेदाङ्गान्यपि वा पुनः । योऽध्यापयति वृत्त्यर्थमुपाध्यायः स उच्यते ॥ २.१४१ (Manu. Smrti 2.141)</blockquote>'''गुरुः ॥ Guru''' - The one who imparts that knowledge for the attainment of Moksha is a Guru. (Manu Smrti 12.83)  
    
Atharvaveda clearly extols the greatness of the mother, the father and the Guru. 11.5.3 <blockquote>निषेकादीनि कर्माणि यः करोति यथाविधि । सम्भावयति चान्नेन स विप्रो गुरुरुच्यते ॥ २.१४२ ॥ (Manu. Smrti 2.142)</blockquote><blockquote>गृणाति उपदिशति तात्त्विकमर्थम् इति गुरुः -- शिवसूत्रविमर्शिनी</blockquote><blockquote>यिक्तियुक्तं वचो ग्राह्यं न ग्राह्यं गुरुगौरवत् । सर्वशास्त्ररहस्यं तद् याज्ञवल्क्येन भाषितम् ॥ याज्ञवल्क्यशिक्षा , 232</blockquote>Student
 
Atharvaveda clearly extols the greatness of the mother, the father and the Guru. 11.5.3 <blockquote>निषेकादीनि कर्माणि यः करोति यथाविधि । सम्भावयति चान्नेन स विप्रो गुरुरुच्यते ॥ २.१४२ ॥ (Manu. Smrti 2.142)</blockquote><blockquote>गृणाति उपदिशति तात्त्विकमर्थम् इति गुरुः -- शिवसूत्रविमर्शिनी</blockquote><blockquote>यिक्तियुक्तं वचो ग्राह्यं न ग्राह्यं गुरुगौरवत् । सर्वशास्त्ररहस्यं तद् याज्ञवल्क्येन भाषितम् ॥ याज्ञवल्क्यशिक्षा , 232</blockquote>Student

Navigation menu